Viac zelene v mestách

Mnohé mestské parky sa riadia známym vzorcom: vysoké stromy nad úhľadne pokosenými trávnikmi a medzi nimi len veľmi málo ďalšej vegetácie. Nový výskum z University of Queensland tvrdí, že takýto vizuálne upravený dizajn vynecháva dôležitú ekologickú vrstvu – strednú vrstvu vegetácie.

Štúdia publikovaná v časopise BioScience skúmala, prečo v mestských verejných priestoroch často chýbajú kríky a menšie stromy vysoké približne 1 až 10 metrov a prečo by ich návrat mohol podporiť biodiverzitu, posilniť mestské ekosystémy a priniesť ľuďom pestrejšie zážitky.

Chýbajúca stredná vrstva

Strednú vrstvu vegetácie tvoria kríky, husté kroviny a menšie stromy, ktoré sa nachádzajú medzi pôdopokryvnými rastlinami a hornou vrstvou korún stromov. Podľa ekologičky Dr. Nicoly Sockhillovej sa táto vrstva v mnohých parkoch systematicky obmedzovala. Od 19. storočia totiž prevládal estetický prístup inšpirovaný anglickou krajinárskou tvorbou, ktorý uprednostňoval otvorené priestory a upravený vzhľad.

Takýto dizajn môže pôsobiť usporiadane, no z ekologického hľadiska môže byť chudobný.

Malé vtáky a ďalšie živočíchy často potrebujú hustú vegetáciu, ktorá im poskytuje potravu, úkryt a bezpečné možnosti pohybu v krajine. V mestách, kde výstavba a rozširovanie zástavby už aj tak zmenšujú prirodzené biotopy, môže absencia tejto strednej vrstvy pripraviť voľne žijúce živočíchy o miesta, kde sa môžu kŕmiť, ukrývať a presúvať.

Výskumníci preto upozorňujú, že park môže mať dostatok trávnikov a vzrastlých stromov, a napriek tomu poskytovať pomerne málo vhodných biotopov.

Prečo je to dôležité pre ľudí

Nejde len o biodiverzitu. Mestská zeleň ovplyvňuje aj to, ako sa ľudia v každodennom živote stretávajú s prírodou.

Viac než polovica svetovej populácie dnes žije v mestách a pre mnohých ľudí môže byť miestny park jediným miestom, kde sa každý deň dostanú do kontaktu s prírodným prostredím. Preto je kvalita a rozmanitosť mestskej vegetácie čoraz dôležitejšia.

Štúdia vychádza z existujúcich dôkazov, podľa ktorých sa kontakt s prírodou spája s viacerými výhodami vrátane nižšej miery stresu, obnovy pozornosti a lepšej duševnej pohody.

Hustejšia výsadba môže navyše vytvárať pocit intenzívnejšieho kontaktu s prírodou. Návštevníci nemusia vidieť iba otvorené trávniky a osamotené stromy, ale môžu v jednom parku zažiť rozmanité textúry, výšky rastlín, biotopy aj rôzne stupne uzavretosti priestoru.

Bezpečnosť nevyžaduje parky bez hustej vegetácie

Jedným z častých argumentov proti hustým kríkom je, že môžu obmedzovať výhľad a znižovať pocit bezpečia na verejných priestranstvách.

Výskumníci nenavrhujú zaplniť každý park hustou vegetáciou. Namiesto toho odporúčajú premyslenú výsadbu.

Kombinácia dobrého osvetlenia, prehľadných výhľadov a starostlivého výberu rastlinných druhov umožňuje vytvárať hustejšie zelené plochy popri otvorených priestoroch na oddych a rekreáciu. Ľudia, ktorí uprednostňujú trávniky a široké výhľady, ich môžu naďalej využívať, zatiaľ čo ostatní sa môžu pohybovať v uzavretejších oblastiach bohatých na prírodu.

Cieľom je rozmanitosť, nie nahradenie jedného jednotvárneho dizajnu iným.

Pôvodné rastliny môžu vyžadovať menej starostlivosti

Profesor Richard Fuller, spoluautor štúdie, upozornil aj na praktickú výhodu: dobre zakorenená stredná vrstva pôvodnej vegetácie môže vyžadovať menej intenzívnu údržbu než tradičné trávniky.

Trávniky treba opakovane kosiť a zavlažovať, čo si vyžaduje čas pracovníkov. Pôvodné kríky a menšie stromy môžu po zakorenení potrebovať menej zdrojov a zároveň podporovať zložitejší ekosystém.

Dôležitý je aj výber rastlinných druhov. Fuller zdôraznil, že rastliny pôvodné pre danú oblasť sú často mimoriadne cenné, pretože miestne živočíchy sú už prispôsobené na to, aby ich využívali ako zdroj potravy a úkryt.

Štúdia uvádza Kings Park v Perthe ako príklad veľkého mestského parku, ktorý úspešne spája verejné rekreačné priestory s rozsiahlymi plochami hustej prirodzenej vegetácie.

Nie každý park by mal vyzerať rovnako

Jedným z najdôležitejších odporúčaní štúdie je prestať považovať mestskú zeleň za jedinú kategóriu s jednotným dizajnom.

Namiesto toho, aby mal každý park rovnakú kombináciu trávnikov a vysokých stromov, by mestá mohli vytvoriť sieť rozmanitých priestorov: otvorené rekreačné plochy, tienisté trávniky, husto vysadené útočiská a oblasti zamerané na podporu biodiverzity.

Sockhillová tento prístup opísala ako mozaiku rôznych zelených plôch v rámci celého mesta, pričom každý park by plnil odlišnú ekologickú a spoločenskú úlohu.

Takýto prístup by mohol zvýšiť odolnosť mestskej krajiny a zároveň obyvateľom ponúknuť širšiu škálu zážitkov.

Zistenia neznamenajú, že otvorené trávniky nemajú v mestách svoje miesto. Naďalej sú užitočné na šport, stretnutia a oddych. Podstatou je, že by nemali dominovať každému zelenému priestoru.

Kvalitnejší mestský park môže potrebovať viac než len stromy a trávu. Obnovením kríkov a menších stromov by plánovači mohli vytvoriť miesta, ktoré budú užitočnejšie pre voľne žijúce živočíchy, zaujímavejšie pre ľudí a v niektorých prípadoch aj jednoduchšie na dlhodobú údržbu.