Stopári z hlbín

Hlboko pod hladinou juhovýchodného Tichého oceánu vedci zaznamenali nezvyčajné partnerstvo medzi dvoma veľmi odlišnými hlbokomorskými živočíchmi. Pozorovali drobné kôrovce pripomínajúce krevety, ako sa držia tiel obrovských morských pavúkov a tieto oveľa väčšie tvory zjavne využívajú ako pohyblivé plošiny.

Pozorovania, ktoré boli uverejnené v časopise Ecology, sa uskutočnili pozdĺž čilského kontinentálneho okraja a naznačujú, že toto správanie môže predstavovať viac než len náhodné stretnutie.

Neočakávané stretnutie

Menšie zvieratá boli amfipody patriace k druhu Mesopleustes abyssorum. Ich oveľa väčšími hostiteľmi boli obrovské morské pavúky, Colossendeis colossea.

Výskumníci pod vedením Jorgeho Péreza-Schultheissa z Čilského národného múzea prírodnej histórie pozorovali túto súvislosť pri skúmaní hlbokého oceánskeho dna pomocou diaľkovo ovládaného vozidla SuBastian.

Prvé stretnutie sa odohralo v strmom skalnatom podmorskom kaňone v hĺbke 3 155 metrov. Dva väčšie amfipody boli pripojené k senzorickým a reprodukčným príveskom morského pavúka, zatiaľ čo menšia samica sa držala ďalej vzadu na jednej z jeho dlhých chodiacich nôh.

Zvieratá neležali len voľne na hostiteľovi. Zdá sa, že boli pevne pripojené, čo naznačuje, že udržiavanie kontaktu s pohybujúcim sa morským pavúkom bolo dôležité.

Správanie sa objavilo znova

Jednorazové pozorovanie sa dalo ľahko považovať za náhodu. O štyri dni neskôr sa však výskumníci opäť stretli s rovnakým typom vzťahu.

Toto druhé pozorovanie sa uskutočnilo približne 225 kilometrov od prvého miesta a v hĺbke 2 698 metrov. Dva veľké amfipody boli prichytené k ďalšiemu obrovskému morskému pavúkovi.

Amfipody používali na koncoch končatín dlhé, pazúrovité štruktúry na udržanie úchopu. Keďže výskumníci pozorovali toto správanie dvakrát na od seba vzdialených miestach, naznačili, že táto súvislosť by mohla byť v tejto časti hlbokého juhovýchodného Pacifiku relatívne bežná.

Prečo stopovať?

Vedci zatiaľ presne nevedia, čo amfipody získavajú cestovaním na morských pavúkoch, ale existuje niekoľko možných vysvetlení.

Doprava je jedným z najzrejmejších. Mesopleustes abyssorum sú zlí plavci, takže pripútanie sa k mobilnému zvieraťu by im mohlo pomôcť presunúť sa cez väčšie úseky morského dna, ako by zvládli sami.

Morské pavúky by mohli slúžiť aj ako mobilné miesta stretávania. V rozsiahlom prostredí, kde môžu byť jedince široko rozptýlené, by pripútanie sa k tomu istému hostiteľovi mohlo potenciálne uľahčiť amfipodom stretnutie s potenciálnymi partnermi.

Ďalšou možnosťou je ochrana. Zotrvanie pripútané k oveľa väčšiemu zvieraťu by mohlo amfipodom sťažiť prístup k niektorým predátorom. Môže byť zapojený aj do procesu získavania potravy. Hlboké more je prostredie, kde môžu byť zdroje vzácne a nerovnomerne rozložené. Cestovanie s mobilným hostiteľom by mohlo malým kôrovcom pomôcť dosiahnuť oblasti obsahujúce viac suspendovaných alebo usadených častíc potravy.

Život v hlbokomorských vodách zostáva záhadou

Zistenia sú zaujímavé práve preto, že v týchto hĺbkach je možné len veľmi málo priameho pozorovania. Veľa z toho, čo vedci vedia o hlbokomorských živočíchoch, pochádza zo vzoriek zozbieraných sieťami alebo iným odberovým zariadením, ktoré môžu odhaliť anatómiu a genetiku, ale nie nevyhnutne prirodzené správanie.

Robotické vozidlá, ako napríklad SuBastian, umožňujú výskumníkom sledovať zvieratá, ktoré interagujú v ich normálnom prostredí, a poskytujú tak stopy, ktoré by inak nebolo možné odhaliť.

Štúdia zatiaľ nestanovuje, či amfipody zámerne vyhľadávajú morské pavúky, alebo či im tento vzťah poskytuje merateľnú výhodu v prežití. Výskumníci tvrdia, že na rozlíšenie medzi náhodným kontaktom, stratégiou rozptylu a špecializovanou adaptáciou na život na hlbokom morskom dne budú potrebné ďalšie pozorovania in situ, populačná genetická práca a štúdie ekológie kŕmenia.

Tieto pozorovania zatiaľ odhaľujú, koľko toho zostáva v hlbinách oceánu skrytého. Aj drobný kôrovec, ktorý sa prichytil na nohu morského pavúka, môže odhaliť ekologický vzťah, aký vedci dovtedy nikdy nezaznamenali.