Prirodzenejšie kŕmenie levov

Levy vo voľnej prírode žijú v nepredvídateľnom rytme. Po úspešnom love môžu celé hodiny prijímať potravu a potom dlhý čas odpočívať. Kedy budú jesť nabudúce, závisí od možností lovu, čo vytvára prirodzené cykly intenzívnej aktivity, jedenia a regenerácie.

Pre levy žijúce v zoologických záhradách býva režim kŕmenia zvyčajne predvídateľnejší. Austrálski vedci teraz zistili, že zaradenie celých tiel zvierat do starostlivo riadeného režimu kŕmenia môže podporiť správanie podobné tomu, ktoré pozorujeme vo voľnej prírode.

Zistenia publikované v časopise Applied Animal Behaviour Science by mohli pomôcť zariadeniam na ochranu voľne žijúcich zvierat zaviesť prirodzenejšie spôsoby kŕmenia.

Prečo sú stravovacie návyky dôležité

Levy vo voľnej prírode jedia len zriedka každý deň presne v rovnakom čase. Ich stravovacie návyky závisia od dostupnosti koristi, úspešnosti lovu a konkurencie v rámci ich sociálnych skupín.

Keď ulovia veľké zviera, venujú veľa času trhaniu, ťahaniu a konzumácii jeho tela. Tieto činnosti si vyžadujú fyzickú námahu a zahŕňajú správanie súvisiace s ich prirodzeným spôsobom života.

Strava levov v zoologických záhradách je zostavená tak, aby spĺňala ich výživové potreby, no príprava a podávanie potravy môžu obmedzovať možnosti vykonávať tieto činnosti. Vedci chceli zistiť, či podávanie celých tiel zvierat môže ovplyvniť správanie levov v zajatí počas celého cyklu kŕmenia.

Austrálsky experiment

Štúdiu uskutočnili vedci z University of Adelaide a safari parku Monarto Safari Park v Južnej Austrálii. Počas troch mesiacov pozorovali troch dospelých samcov leva afrického a porovnávali ich správanie pred zavedením celých tiel zvierat a po ňom. Nový spôsob kŕmenia sa začlenil do existujúceho režimu, v ktorom sa striedali obdobia výdatného kŕmenia a hladovania.

Počas experimentálnej fázy dostávali levy približne 200 kilogramov tiel zvierat raz za deväť dní. Potrava im zostávala k dispozícii až tri dni.

Osem infračervených kamier nepretržite zaznamenávalo správanie levov, čo vedcom umožnilo sledovať ich počas dňa aj noci. Podrobné pozorovanie odhalilo zmeny, ktoré pretrvávali aj dlho po tom, ako im potravu prvýkrát poskytli.

Levy trávili jedením viac času

Najvýraznejší rozdiel sa prejavil v dĺžke kŕmenia. V dňoch, keď mali levy k dispozícii celé telá zvierat, trávili jedením takmer trikrát viac času než pri svojom obvyklom spôsobe kŕmenia.

Častejšie tiež trhali, ťahali a premiestňovali potravu, teda vykonávali činnosti podobné tým, ktoré levy vo voľnej prírode robia po úspešnom love.

Vedúca výskumníčka Lesia Hryhorenko z University of Adelaide vysvetlila, že kŕmenie celými telami zvierat prináša výhody aj nad rámec výživy, pretože levom umožňuje dlhšie vykonávať dôležité prirodzené činnosti spojené s prijímaním potravy.

Výsledky naznačujú, že spôsob podávania potravy môže výrazne ovplyvniť aktivitu zvierat.

Prirodzenejší denný rytmus

Po výdatnom jedle levy dlhšie odpočívali a regenerovali. Ako obdobie bez potravy pokračovalo, ich aktivita sa postupne opäť zvyšovala. Tento opakujúci sa vzorec kŕmenia, odpočinku a následného návratu k pohybu pripomínal prirodzené cykly zaznamenané u populácií levov vo voľnej prírode. Zistenia ukazujú, že režim kŕmenia môže ovplyvňovať správanie aj niekoľko dní, preto je obzvlášť dôležité dlhodobé pozorovanie.

A čo stres a agresivita?

Vedci skúmali aj prechádzanie sem a tam, opakujúce sa správanie, ktoré sa u mäsožravcov v zajatí niekedy spája s očakávaním alebo frustráciou.

Hoci sa toto správanie počas štúdie mierne zvýšilo, s predlžujúcim sa obdobím bez potravy sa nevyskytovalo pravidelne častejšie. Jeho nárast súvisel skôr s predvídateľnými udalosťami, napríklad s príchodom ošetrovateľov alebo presunom medzi časťami výbehu.

Dôležité je, že vedci počas kŕmenia celými telami zvierat nezaznamenali nárast agresivity ani narušenie sociálnych vzťahov medzi levmi.

Čo to znamená pre zoologické záhrady

Docentka Alexandra Whittaker zdôraznila, že stratégie kŕmenia by sa mali hodnotiť počas celých cyklov kŕmenia, pretože zmeny v správaní môžu pretrvávať aj niekoľko dní po jedle.

Štúdia však zahŕňala iba troch samcov leva v jednom zariadení, čo obmedzuje možnosti zovšeobecniť jej výsledky. Budúci výskum by sa mohol zamerať na väčšie skupiny a spojiť pozorovanie správania s fyziologickými ukazovateľmi životnej pohody zvierat.

Zatiaľ výsledky naznačujú, že premyslene nastavený režim kŕmenia môže levom v zajatí poskytnúť viac príležitostí prejavovať prirodzené správanie a pomôcť zoologickým záhradám lepšie porozumieť potrebám týchto mohutných predátorov.