Vzácne obrovské lekno

Fotografia zverejnená na internete priviedla botanikov k pozoruhodnej rastline, ktorá dovtedy nebola vedecky rozpoznaná. Kolumbijské obrovské lekno Victoria colombiana má listy, ktoré môžu dorásť až do šírky dvoch metrov.

Jeho oficiálne určenie ako samostatného druhu nasledovalo po rokoch výskumu, spolupráce s domorodými komunitami a náročnej cesty cez zaplavený dažďový prales. Tento príbeh ukazuje, ako sa obyčajný príspevok na sociálnych sieťach môže stať začiatkom dôležitého botanického výskumu.

Fotografia vyvoláva otázky

Príbeh sa začal približne päť rokov predtým, ako bola rastlina oficiálne opísaná. Carlos Magdalena, záhradník a botanický výskumník z Kráľovskej botanickej záhrady v Kew, si na sociálnych sieťach všimol fotografie obrovského lekna. Zverejnil ich Jeremiah Harris, ktorý v Spojených štátoch prevádzkuje špecializované záhradníctvo zamerané na rastliny.

Harris sa spočiatku domnieval, že ide o druh Victoria amazonica, známe obrovské lekno. Magdalena si však všimol niečo nezvyčajné – miesto, kde rastlina rástla. Na fotografiách sa nachádzala v oblasti Inírida v Kolumbii, ktorá neležala v rámci známeho rozšírenia rodu Victoria.

Plánovanie expedície

Magdalena kontaktoval Mauricia Bernala z Botanickej záhrady José Celestina Mutisa v Bogote. Spoločne spolupracovali s členmi miestnych domorodých komunít vrátane Nila Rodrígueza, Jaimeho Hernándeza a Gustava Mela, aby zorganizovali expedíciu.

Ich znalosť miestneho prostredia bola nevyhnutná, pretože pohyb po vodných tokoch a zaplavených lesoch v okolí Iníridy je náročný. Po takmer dvoch rokoch príprav sa tím vydal na päťdňovú cestu s cieľom nájsť rastliny vhodné na vedecké skúmanie. Prvé pokusy priniesli sklamanie. Výskumníci našli iba dve rastliny a ani jedna nekvitla. Kvet bol pritom mimoriadne dôležitý, pretože botanici potrebovali plodný exemplár do herbárovej zbierky.

Posledné pátranie pred východom slnka

Zlom nastal neskoro večer, deň pred plánovaným odletom výskumníkov späť do Bogoty. Keď už zostávalo len málo času, Magdalena vysvetlil svoje ťažkosti Gustavovi Melovi, skúsenému lodníkovi z domorodej komunity Tucano. Melo veril, že vie, kde by mohli nájsť ďalšie rastliny. Približne o jednej hodine v noci sa skupina vydala do temného, zaplaveného dažďového pralesa. Zamierila opačným smerom, než sa nachádzalo letisko, hoci do plánovaného odletu zostávalo len asi desať hodín.

Ich cesta sa vyplatila krátko pred východom slnka. Pri malom jazere hlboko v lese objavili ďalšiu skupinu piatich rastlín. Jedna z nich kvitla, takže poskytla potrebný materiál na vedecký opis druhu. Pred návratom na letisko tím zdokumentoval celkovo sedem rastlín v dvoch jazerách a stihol svoj let.

Čím je tento druh výnimočný?

Kolumbijské obrovské lekno patrí do rodu Victoria, ktorý je známy mimoriadne veľkými plávajúcimi listami. Ich priemer môže dosahovať približne dva metre, vďaka čomu rastlina vyniká aj medzi ostatnými druhmi obrovských lekien. Výskum oficiálne opísal Victoria colombiana ako samostatný druh odlišný od príbuzných rastlín.

Ďalšia geografická analýza, ktorú vykonal Carlos A. Pedraza-Penalosa, odhalila tretie jazero, v ktorom sa táto rastlina zrejme vyskytuje. Satelitné snímky môžu výskumníkom pomôcť nájsť ďalšie miesta jej výskytu, no viditeľnosť rastlín aj dostupnosť lokalít ovplyvňuje sezónna hladina vody. Pri vysokej vode sa dá cez zaplavené lesy ľahšie plaviť na člne, zatiaľ čo nižšia hladina môže rastliny na satelitných snímkach odhaliť, no peší prechod okolitým terénom býva náročnejší.

Vzácna rastlina s neistou budúcnosťou

Tím odhaduje, že vo voľnej prírode v súčasnosti žije len 30 až 50 jedincov druhu Victoria colombiana. Takýto malý počet robí zistenie jeho celkového rozšírenia naliehavou prioritou. Výskumníci pripravujú rozsiahlejší prieskum a pracujú na hodnotení druhu pre Červený zoznam Medzinárodnej únie na ochranu prírody.

Medzi možné ochranné opatrenia patrí zber semien, pestovanie rastlín v kontrolovaných podmienkach a zváženie vytvorenia chránenej populácie v dostupnejšom jazere na území domorodej komunity. Takéto miesto by mohlo ponúknuť aj možnosti šetrného a kontrolovaného prírodného turizmu a zároveň znížiť závislosť od prístupu k odľahlým lokalitám, kde tento druh v súčasnosti rastie.

Výskumníci ešte musia zistiť, koľko jedincov zostáva, kde všade sa tento druh vyskytuje a aké opatrenia by mohli podporiť jeho dlhodobé prežitie. Pokračujúca spolupráca bude kľúčová, aby toto pôsobivé lekno nezostalo iba zaznamenané vo vedeckej literatúre, ale bolo chránené aj vo svojom prirodzenom prostredí.