Morské levy počujú ľudský

Oceán sa môže zdať byť svetom prírodných zvukov, no pobrežné prostredia sú čoraz viac naplnené hlukom z člnov, lodí, lietadiel a stavebnej činnosti.

Pre morské cicavce, ktoré sú pri komunikácii a orientácii vo svojom okolí závislé od sluchu, je poznanie toho, ktoré zvuky dokážu vnímať, dôležitým krokom k ochrane ich životnej pohody.

Pochopenie ich sluchových schopností

Výskumníci z Curtin University a Taronga Conservation Society Australia vykonali testy sluchu na austrálskych uškatcoch a tuleňoch dlhonosých. Práca poskytuje dôležitý základ pre pochopenie sluchových schopností oboch druhov a posúdenie toho, ako ich môžu ovplyvniť zvuky vytvorené ľudskou činnosťou.

Hoci vedci študovali sluch u rôznych morských cicavcov, podrobné informácie o týchto dvoch austrálskych druhoch boli obmedzené. Vedieť, ktoré zvuky dokáže zviera rozpoznať, je nevyhnutné predtým, ako výskumníci môžu určiť, či hluk v jeho prostredí môže rušiť každodenné činnosti.

Zistenia sú obzvlášť relevantné pre austrálskeho uškatca, ohrozený druh, ktorého populácia sa odhaduje na približne 12 000 jedincov. Lepšia znalosť jeho zmyslových schopností môže výskumníkom pomôcť posúdiť environmentálne podmienky, ktoré by mohli ovplyvniť jeho dlhodobú pohodu.

Ako výskumníci testovali zvieratá

Výskumný tím pracoval s dvoma austrálskymi uškatcami a dvoma tuleňmi dlhonosými v zoologickej záhrade Taronga v Sydney. Ošetrovatelia morských živočíchov trénovali zvieratá, aby reagovali, keď počujú určité tóny. Počas každého testu sa od zvieraťa očakávalo, že po zachytení zvuku stlačí lopatku. Správne odpovede boli odmenené rybami, čo pomohlo výskumníkom merať citlivosť sluchu prostredníctvom štruktúrovaného procesu.

Zvieratá sa zapojili dobrovoľne, pričom použili pozitívne posilnenie, namiesto toho, aby boli nútené plniť úlohy. Tento prístup umožnil tímu zhromažďovať informácie a zároveň udržiavať testovací zážitok pre zvieratá zvládnuteľný. Výskumníci prezentovali zvuky na rôznych frekvenciách a úrovniach, aby určili, ktoré z nich zvieratá dokážu zachytiť. Frekvencia sa vzťahuje na to, ako rýchlo vibruje zvuková vlna, a bežne sa vníma ako rozdiel medzi nižšími a vyššími tónmi.

Kľúčové zistenie o citlivosti na zvuk

Austrálske uškatce aj tuleň dlhonosý preukázali najväčšiu citlivosť na zvuky okolo 3,2 kilohertzov. Tento výsledok predstavuje užitočný referenčný bod pre pochopenie ich sluchu vo vzduchu. Toto zistenie neznamená, že zvieratá počujú iba v tomto frekvenčnom rozsahu. Namiesto toho identifikuje oblasť, kde boli počas testov obzvlášť citlivé.

Táto základná hodnota umožňuje vedcom porovnať sluchové schopnosti zvierat so zvukmi bežne produkovanými v pobrežnom prostredí. Vytvára tiež základ pre budúci výskum toho, či sú konkrétne zvuky jednoducho počuteľné alebo majú merateľné účinky na správanie zvierat.

Prácu viedla profesorka Christine Erbeová, výskumníčka z Centra pre morské vedy a technológie na Curtinovej univerzite. Jej výskum sa zameriava na pochopenie zvuku v morskom prostredí a toho, ako môže hluk ovplyvňovať voľne žijúce zvieratá.

Prečo je hluk spôsobený človekom dôležitý

Hluk z lodí, lietadiel, vlakov a stavebných prác môže dosiahnuť morské cicavce, keď odpočívajú na súši. Výskumníci porovnali informácie o sluchu tuleňov dlhonosých so zdrojmi zvuku spojenými s týmito činnosťami a zistili, že mnohé takéto zvuky by zvieratá počuli, keď sú na súši.

Počutie zvuku automaticky neznamená, že zvieraťu ublíži. Účinok závisí od faktorov, ako je intenzita zvuku, frekvencia, trvanie a okolité podmienky. Vedomie, že zvuk spadá do rozsahu sluchu zvieraťa, však pomáha vedcom identifikovať, ktoré zdroje si zaslúžia väčšiu pozornosť.

Uškatce a tuleňov kožušinových sa spoliehajú na sluch pri dôležitých činnostiach vrátane komunikácie a vnímania svojho okolia. Výskum ich sluchu preto môže podporiť informovanejšie hodnotenie hluku v blízkosti biotopov a pobrežných oblastí.

Čo by výskum mohol znamenať pre ochranu prírody

Zistenia môžu pomôcť pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rozhodnutiach o riadení hluku v okolí morských biotopov. S pokračujúcim rozvojom pobrežia, lodnou dopravou a aktivitami na mori sa spoľahlivé informácie o sluchu voľne žijúcich živočíchov stávajú čoraz užitočnejšími. Výskum tiež preukazuje hodnotu štúdia zvierat prostredníctvom dobrovoľnej účasti. Techniky výcviku založené na pozitívnom posilňovaní môžu pomôcť výskumníkom skúmať senzorické schopnosti bez toho, aby sa spoliehali na postupy, ktoré zvieratá zbytočne trápia.

Napriek tomu je potrebný ďalší výskum. Súčasné testy skúmali sluch vo vzduchu, takže výsledky úplne nevysvetľujú, ako tieto druhy počujú pod vodou alebo ako rôzne zvuky ovplyvňujú ich správanie v priebehu času.

Pochopenie sluchových schopností austrálskych uškatcov a tuleňov dlhonosých dáva vedcom jasnejší východiskový bod pre hodnotenie hluku v ich okolí. Ďalšou výzvou je určiť, kedy sa počuteľné zvuky stanú rušivými a ako sa tieto účinky líšia medzi pevninou a vodou. S ďalším výskumom by vedci mohli byť schopní vyvinúť lepšie prístupy k riadeniu environmentálneho hluku a podpore blaha týchto pozoruhodných morských cicavcov.