Skryté diaľnice prírody

Diaľnica prechádza hustým lesom. Na jednej strane jelene pokojne spásajú trávu. Na druhej strane rodina líšok loví za súmraku.

Medzi nimi? Šesť pruhov rýchlej premávky. Takto vyzerá fragmentácia biotopov zblízka – a deje sa to na každom kontinente.

Keď sa príroda rozdelí na kúsky

Cesty, mestá, farmy, nákupné centrá – to všetko rozdeľuje územia, po ktorých sa kedysi zvieratá voľne pohybovali. To, čo bolo kedysi jedným prepojeným ekosystémom, sa rozseká na stále menšie časti.

Zvieratá zostávajú uväznené. Nemôžu sa dostať k potrave. Nemôžu si nájsť partnera. Nemôžu uniknúť pred suchom alebo požiarmi, keď prídu.

Výskumy ukazujú, že 70 % zostávajúcich lesov sa nachádza do vzdialenosti 1 km od okraja lesa, kde ľudský tlak a invázne druhy postupne poškodzujú to, čo zostalo. Rozdelená krajina má v jednotlivých oblastiach o 13,6 % menej druhov v porovnaní s prepojenými územiami. To nie je malé číslo. Keď sa to spočíta naprieč celými regiónmi, rozdiel sa rýchlo zväčšuje.

Čo vlastne je koridor pre divokú zver

Je to vlastne jednoduchá myšlienka. Koridory pre divokú zver sú pásy prirodzeného prostredia, ktoré spájajú väčšie oblasti divokej prírody – prepájajú lesy, mokrade a trávnaté oblasti, ktoré oddelil ľudský rozvoj.

Môžu mať rôzne podoby: zelené mosty s rastlinami nad diaľnicami, tunely pod rušnými cestami, zelené pásy popri riekach vedúce cez mestské oblasti alebo dokonca siete živých plotov medzi poľnohospodárskymi pozemkami.

Tieto štruktúry môžu siahať od úzkych chodníkov širokých 50 stôp až po rozsiahlejšie pásy, ktoré počas presunov podporujú rôzne druhy. V mestách môže aj niečo také jednoduché ako otvor v plote alebo malý tunel bezpečne previesť ježkov a obojživelníkov cez nebezpečné miesta.

Vo všeobecnosti platí, že širšie koridory sú lepšie – viac priestoru znamená menej vplyvov okrajov a menšie vystavenie hrozbám zo susedného využitia krajiny.

Prečo je genetická rozmanitosť dôležitejšia, než si myslíte

Existuje niečo, o čom sa často nehovorí. Keď sa populácia oddelí od ostatných, zvieratá začnú vytvárať páry s blízkymi príbuznými. Generáciu za generáciou sa hromadia škodlivé vlastnosti. Odolnosť voči chorobám klesá. Rozmnožovanie sa spomaľuje. Skupina sa potichu zmenšuje smerom k vyhynutiu.

Koridory pre divokú zver slúžia ako genetické spojenia medzi oddelenými populáciami. Aj malé rozšírenie koridorov znižuje genetické rozdiely medzi jednotlivými oblasťami, čím zvyšuje rozmanitosť a efektívnu veľkosť populácie.

Zvieratá môžu cestovať a nájsť si nepríbuzných partnerov. Z toho vznikajú zdravšie potomstvo a silnejšie populácie. Znie to takmer príliš jednoducho – ale funguje to.

Viac než len pohyb zvierat

Koridory nepomáhajú iba tvorom, ktoré sa cez ne pohybujú. Prospech z nich majú aj rastliny. Vtáky, cicavce a hmyz prenášajú počas svojho pohybu semená na nové miesta.

Opeľovače sa presúvajú medzi prepojenými oblasťami a pomáhajú udržiavať pôvodnú vegetáciu. Vzťahy medzi predátormi a korisťou zostávajú vyvážené, keď sa druhy môžu voľne pohybovať.

V prepojených biotopoch bola miera vyhynutia počas 18 rokov nižšia o 2 % a miera osídľovania nových oblastí bola vyššia o 5 %. Pohyb medzi prepojenými biotopmi bol výrazne väčší než medzi neprepojenými oblasťami – týkalo sa to malých cicavcov, motýľov, rastlín aj opeľovačov.

Skutočné miesta, skutočné výsledky

Pozrime sa na iniciatívu Yellowstone to Yukon Conservation Initiative – prepojený koridor s dĺžkou 3 400 kilometrov. Počas 25 rokov tento projekt zaznamenal 80 % nárast chránených oblastí a vytvoril viac než 100 priechodov pre divokú zver cez cesty, ktoré umožňujú bezpečný pohyb zvierat.

Medzitým Bhután vybudoval ekologické koridory pokrývajúce takmer 9 % celkovej rozlohy krajiny, čo umožňuje tigrom a leopardom pohybovať sa v ich prirodzených oblastiach bez toho, aby narazili na ploty.

Keďže klimatická zmena núti druhy presúvať sa do chladnejších oblastí, tieto koridory sa stávajú únikovými cestami. Približne 20 % celosvetovej chránenej pôdy prejde do polovice storočia zmenami klimatických zón.

Bez prepojených trás zvieratá nemajú kam ísť, keď sa teploty menia.

Budovanie koridorov nie je nič okázalé. Neprináša titulky tak, ako by to dokázala nová prírodná rezervácia. Tieto zelené spojenia však potichu a postupne znovu spájajú rozdelenú krajinu – jeden bezpečný prechod za druhým.