Keď zmiznú mokrade

Ahojte, čitatelia! Keď vytiahnete jednu policu z preplnenej špajze, neodstránite len tú jednu policu – všetko, čo bolo nad ňou naukladané, sa tiež zrúti, pretože na nej záviselo oveľa viac, než si ktokoľvek všimol, kým ešte pevne držala.

Mokrade fungujú pre veľkú časť svetovej prírody rovnakým spôsobom. Sú podpornou vrstvou, od ktorej prekvapivo veľa druhov závisí oveľa viac, než sa pôvodne očakávalo.

Koľko toho vlastne závisí od tejto jednej vrstvy

Približne 40 percent druhov na svete určitým spôsobom závisí od mokradí a asi polovica všetkých ohrozených druhov je od nich priamo závislá. To znamená, že strata mokradí patrí medzi najrýchlejšie spôsoby, ako dostať druh na pokraj vyhynutia.

Vtáky sú obzvlášť ohrozené, pretože až polovica všetkých druhov vtákov v Severnej Amerike a približne 80 percent chránených druhov vtákov sa v určitom období svojho života spolieha na mokraďové prostredie. Podobnému tlaku čelia aj obojživelníky. Takmer tretina svetových druhov obojživelníkov je už uvedená ako ohrozená, najmä preto, že mokrade slúžia ako ich nevyhnutné miesta na rozmnožovanie.

Prečo škody nekončia na okraji vody

Sladkovodné druhy ako celok klesajú rýchlejšie než takmer akákoľvek iná skupina na planéte. Odhaduje sa, že populácie sladkovodných druhov už celosvetovo klesajú približne u 83 percent z nich. Cicavce a vtáky spojené s mokraďami sa ukázali byť citlivejšie na tento druh straty prostredia než plazy a obojživelníky, no nakoniec tento tlak pocítia všetky skupiny.

Obnova, ak vôbec nastane, je bolestivo pomalá. Obnoveným mokradiam môžu trvať desaťročia alebo dokonca stáročia, kým začnú fungovať podobne ako pôvodný ekosystém, ktorý nahradili – a nie je isté, či sa do pôvodného stavu niekedy úplne vrátia.

Mestská výstavba je jedným z hlavných dôvodov tejto straty. Premieňa močiare a záplavové oblasti na budovy a cesty rýchlejšie, než to väčšina regiónov dokáže sledovať, nehovoriac o tom, že by to dokázala zvrátiť. Keď je mokraď odvodnená a zastavaná, zložitá sieť druhov, ktorá od nej závisela, len zriedka dostane druhú šancu na rovnakom mieste.

Čo obnova dokáže a čo už nedokáže napraviť

Niektoré straty mokradí sa aktívne napravujú a obnovené oblasti môžu vrátiť významnú časť pôvodnej rozmanitosti rastlín a zvierat už počas jedného alebo dvoch desaťročí, ak sa správne obnoví základná hydrológia.

Problém je v tom, že hydrológia – prirodzený spôsob zaplavovania, vysychania a prúdenia vody – sa po narušení odvodňovacími kanálmi, hrádzami alebo blízkou výstavbou veľmi ťažko úplne obnovuje. Obnovené miesto, kde prúdenie vody nie je ani trochu správne, nakoniec podporuje výrazne odlišné a často menej rozmanité spoločenstvo než mokraď, ktorú malo nahradiť.

Sťahovavé vtáky sú obzvlášť citlivé na tento druh nedokonalej obnovy, pretože závisia od veľmi presne načasovaných sezónnych hladín vody počas svojich zastávok na ceste. Miesto, ktoré sa zaplaví o niekoľko týždňov mimo správneho obdobia, pre ne môže byť takmer nepoužiteľné, aj keď ľudskému oku opäť vyzerá ako úplne funkčná mokraď.

Takže močiar, ktorý z cesty vyzerá nenápadne, v skutočnosti vykonáva oveľa viac podpornej práce, než mu ľudia pripisujú. Úprimne, ochrana tejto jednej nevýraznej vrstvy sa ukazuje ako dôležitá pre oveľa väčšiu časť celej „špajze“, než si väčšina ľudí uvedomí – až kým už nezmizne.