Slepé miesta v sledovaní

Sledovanie zvierat v riekach, jazerách a oceánoch zmenilo spôsob, akým vedci chápu migráciu, miesta, kde sa živočíchy živia, a využívanie ich biotopov. Nová globálna štúdia však ukazuje, že tento výskum je rozložený veľmi nerovnomerne.

Vedci analyzovali 2 728 štúdií vodnej telemetrie a zistili, že väčšina z nich sa uskutočnila v krajinách so silným financovaním ochrany prírody a relatívne stabilnými podmienkami. Medzitým zostáva niekoľko regiónov, ktoré sú mimoriadne dôležité pre biodiverzitu a riadenie rybolovu, stále výrazne nedostatočne preskúmaných.

Výskum sa sústreďuje v niekoľkých krajinách

Telemetria zahŕňa pripevnenie vysielačov na zvieratá a sledovanie ich pohybu pomocou akustických signálov alebo satelitov.

Vedci preskúmali štyri desaťročia publikovaného výskumu a porovnali miesta, kde sa štúdie uskutočnili, s faktormi, ako sú financovanie ochrany prírody, počet obyvateľov a jazyk. Nerovnováha bola výrazná.

Približne 95 % štúdií sa uskutočnilo v krajinách s vysokým financovaním ochrany prírody, zatiaľ čo 87 % prebiehalo v krajinách zaradených medzi . Viac ako polovica všetkých analyzovaných štúdií pochádzala len z troch krajín: Spojených štátov, Kanady a Austrálie.

Biodiverzitné hotspoty zostávajú prehliadané

Problém nespočíva len v tom, že niektorým krajinám sa venuje viac vedeckej pozornosti než iným. Niekoľko nedostatočne preskúmaných regiónov má mimoriadne bohaté vodné ekosystémy a zároveň čelí rastúcemu tlaku zo strany rybolovu, straty biotopov a ďalšej ľudskej činnosti.

Vedci identifikovali veľké medzery vo výskume v okolí Baja California a Kalifornského zálivu, v severozápadnej a juhovýchodnej Afrike, v Červenom mori a v častiach Indo-Pacifiku.

Indo-Pacifik je obzvlášť pozoruhodný. Napriek svojej mimoriadnej biologickej rozmanitosti predstavoval menej ako 1 % telemetrických štúdií zahrnutých do analýzy. Vedci tak majú len obmedzené informácie o tom, koľko druhov tieto vody využíva, kde sa rozmnožujú a ktoré biotopy sú nevyhnutné pre ich prežitie.

Prečo dominujú bohatšie krajiny

Táto nerovnováha má praktické dôvody. Dlhodobé sledovanie zvierat môže byť nákladné a organizačne náročné. Vedci potrebujú špecializované vybavenie, povolenia, spoľahlivú infraštruktúru a dostatok financií na to, aby sa počas niekoľkých rokov mohli vracať do rovnakých oblastí výskumu.

Terénne tímy potrebujú bezpečný prístup a istotu, že výskum nebude náhle prerušený. Vedci pracujúci vo vlastných krajinách môžu mať tiež jednoduchší prístup k povoleniam, preprave vybavenia a udržiavaniu monitorovacích sietí. Výsledkom je však vedecké slepé miesto: najľahšie skúmateľné miesta nemusia byť nevyhnutne tie, kde sú nové informácie najviac potrebné.

Prečo sú údaje o pohybe dôležité

Vodné živočíchy nerešpektujú štátne hranice.

Migrujúce ryby, žraloky, morské cicavce a ďalšie druhy môžu prechádzať medzi niekoľkými krajinami alebo sa pohybovať na obrovských plochách otvoreného mora.

Bez kvalitných údajov o pohybe môžu opatrenia na ochranu prírody chrániť jedno miesto a zároveň ignorovať iný biotop, ktorý ten istý druh potrebuje na získavanie potravy, rozmnožovanie alebo migráciu.

Medzery vo vedomostiach môžu oslabiť aj riadenie rybolovu. Ak vedci nerozumejú tomu, ako sa populácie pohybujú medzi chránenými a intenzívne využívanými oblasťami, je ťažšie vytvoriť účinné pravidlá.

Pomôcť by mohli miestne partnerstvá

Vedci tvrdia, že riešením nie je jednoducho to, aby dobre financované inštitúcie realizovali viac projektov v zahraničí. Udržateľnejší prístup by zahŕňal užšiu spoluprácu s miestnymi vedcami, univerzitami a organizáciami na ochranu prírody v nedostatočne zastúpených regiónoch. Môže ísť o zdieľanie sledovacieho vybavenia, technické školenia a výskumnú infraštruktúru, pričom miestni odborníci by mali ústrednú úlohu pri navrhovaní a riadení projektov.

Takéto partnerstvá môžu uľahčiť dlhodobé udržiavanie výskumu a zároveň vytvoriť vedecké kapacity, ktoré zostanú k dispozícii aj po skončení konkrétneho projektu.

Globálna mapa s veľkými medzerami

Sledovanie zvierat sa stalo jedným z najužitočnejších nástrojov na pochopenie vodných živočíchov, jeho globálne pokrytie však stále odráža to, kde je najjednoduchšie získať financovanie a zorganizovať výskum.

Vzniká tak riziko, že rozhodnutia o ochrane prírody budú založené na podrobných informáciách z malého počtu krajín, zatiaľ čo niektoré z najbohatších ekosystémov planéty zostanú nedostatočne zdokumentované.