Skrytá divočina Kjóta

Kjóto je známe svojimi starostlivo udržiavanými záhradami pri chrámoch a svätyniach, no ich jazierka a potoky možno robia oveľa viac než len vytvárajú krásne scenérie.

Nová štúdia zistila, že tieto malé vodné plochy v meste poskytujú dôležité biotopy pre miestne obojživelníky.

Výskumníci identifikovali sedem druhov žiab a jeden druh mloka, ktoré žijú v záhradách po celom meste. Ukazuje sa tak, že kultúrna krajina môže zároveň podporovať biodiverzitu.

Mestské záhrady sa stávajú útočiskami

Rozvoj miest naďalej zmenšuje množstvo prirodzených biotopov dostupných pre obojživelníky. Žaby a mloky sú obzvlášť závislé od vody a vlhkého prostredia, a preto sú ohrozené, keď miznú jazierka, potoky a mokrade.

Kjóto však stále obsahuje množstvo malých, udržiavaných vodných plôch v areáloch chrámov, svätýň, škôl a ďalších záhrad.

Výskumníci chceli zistiť, či by tieto človekom udržiavané miesta mohli fungovať ako skutočné biotopy pre voľne žijúce živočíchy, a nie iba ako dekoratívne prvky.

Ich výsledky naznačujú, že áno.

Hľadanie na 80 vodných plochách

Tím preskúmal 80 jazierok a ďalších vodných plôch v 31 chrámoch, svätyniach a súvisiacich lokalitách v kjótskej oblasti Higashiyama.

Vedci priamo hľadali dospelé obojživelníky, vajíčka a larvy. Počúvali tiež kvákanie žiab, ktoré môže odhaliť druhy, ktoré je ťažké uvidieť.

Keďže samotné priame pozorovanie môže v závislosti od ročného obdobia alebo správania zvierat niektoré z nich prehliadnuť, výskumníci pridali ďalšiu metódu: analýzu environmentálnej DNA.

Vzorky vody zo 43 lokalít skúmali na drobné stopy genetického materiálu, ktoré po sebe zvieratá zanechali.

Kombinácia týchto dvoch prístupov sa ukázala ako mimoriadne užitočná. Jeden druh žaby, Rana tagoi, bol zaznamenaný iba pomocou environmentálnej DNA, zatiaľ čo priame pozorovanie vajíčok a žubrienok bolo nevyhnutné na potvrdenie, že sa na daných miestach skutočne rozmnožujú aj iné druhy.

Rôzne druhy potrebujú rôzne podmienky

Výskumníci zaznamenávali aj podrobnosti o jednotlivých vodných plochách vrátane ich typu, zdroja vody, prúdenia, vzdialenosti od blízkych lesov, podoby brehov a toho, či sa v nich nachádzali kapry.

Výsledky ukázali, že jednotlivé druhy obojživelníkov nereagovali na tieto podmienky prostredia rovnakým spôsobom.

Je to dôležité, pretože samotná existencia jazierka automaticky neznamená, že záhrada je vhodná pre každú žabu alebo mloka. To, ktoré druhy tam dokážu prežiť, môže ovplyvňovať spôsob hospodárenia s vodou, okolité rastlinstvo aj prepojenie s blízkymi prírodnými oblasťami.

Celkovo sa obojživelníky našli vo výrazne väčšom počte vodných plôch, než výskumníci pôvodne očakávali.

Kultúra a biodiverzita môžu existovať spolu

Zistenia odhaľujú prehliadanú ekologickú úlohu historických kjótskych záhrad.

Jazierka pri chrámoch a svätyniach sa zvyčajne zachovávajú ako súčasť kultúrnej krajiny, no zároveň môžu poskytovať útočisko voľne žijúcim živočíchom v čoraz viac urbanizovanom prostredí.

To by mohlo mať praktické dôsledky aj mimo historických lokalít. Podobné princípy by v budúcnosti mohli ovplyvniť spôsob, akým sa navrhujú a udržiavajú jazierka v školách, verejných parkoch a ďalších mestských priestoroch.

Výskumníci teraz dúfajú, že budú užšie spolupracovať s vlastníkmi a správcami záhrad na vytváraní postupov, ktoré ochránia kultúrne dedičstvo aj miestnu biodiverzitu.