Wildlife číta ľudí

Už tisíce rokov ľudská činnosť mení prírodnú krajinu. Mestá, farmy, diaľnice a osídlenia nútia voľne žijúce zvieratá prispôsobovať sa prostrediu, v ktorom čoraz viac dominujú ľudia. Nový výskum naznačuje, že je to len časť príbehu.

Zvieratá môžu meniť svoje správanie aj jednoducho preto, že sú ľudia fyzicky nablízku, dokonca aj vtedy, keď sa samotná okolitá krajina nezmenila.

Rozsiahla štúdia, ktorá spojila GPS sledovanie zvierat s anonymizovanými údajmi o polohe mobilných telefónov, zistila, že reakcie voľne žijúcich zvierat na ľudí sa medzi jednotlivými druhmi a prostrediami výrazne líšia.

Kľúčovým zistením je, že zvieratá nereagujú len na to, čo ľudia postavia, ale aj na to, kde sa ľudia skutočne nachádzajú.

Zriedkavý prírodný experiment

Pandémia COVID-19 vytvorila pre vedcov nezvyčajnú príležitosť.

Lockdowny výrazne zmenili, kam ľudia cestovali, ako často sa presúvali a ktoré miesta navštevovali. Výskumníci porovnávali pohyb zvierat počas rovnakých období v rokoch 2019 a 2020 a využili GPS záznamy od 4 581 jednotlivých cicavcov a vtákov, ktoré zastupovali 37 druhov na území kontinentálnych Spojených štátov. Sledovanie zvierat bolo pomerne jednoduché. Sledovanie ľudí bolo náročnejšie. Väčšina štúdií o voľne žijúcich zvieratách odhaduje vplyv ľudí nepriamo, napríklad pomocou údajov o cestách, poľnohospodárstve, budovách alebo hustote obyvateľstva.

Tieto merania ukazujú, ako sa krajina zmenila, ale neukazujú presne, kde sa ľudia v danom momente pohybujú. Tím preto použil anonymizované údaje o geolokácii mobilných telefónov s podrobnosťami na úrovni jednotlivých štvrtí. To výskumníkom umožnilo oddeliť trvalé zmeny krajiny od bezprostrednej fyzickej prítomnosti ľudí.

Prítomnosť ľudí mení správanie

Štúdia skúmala územie, ktoré zvieratá využívali, ako aj ich ekologickú niku, teda typy prostredí a zdrojov, ktoré obývali a využívali. Pri väčšine druhov samotná zmena krajiny nedokázala vysvetliť pozorované správanie. Dôležitá bola aj prítomnosť ľudí. Približne 57 % skúmaných druhov ovplyvňovali oba faktory.

Ľudská činnosť súvisela so zmenami vo využívaní priestoru alebo ekologických níš približne u dvoch tretín druhov cicavcov aj vtákov.

To znamená, že ochranári môžu prehliadnuť dôležité vplyvy, ak sledujú iba cesty, farmy a rozvoj miest a ignorujú, koľko ľudí sa na danom mieste skutočne nachádza.

Divoké oblasti môžu byť citlivejšie

Jeden z najzaujímavejších vzorcov sa objavil v menej rozvinutých krajinách.

Zvieratá boli často citlivejšie na prítomnosť ľudí na miestach, ako sú národné parky, než v silne pozmenenom mestskom prostredí. Približne dve tretiny druhov cicavcov a okolo 41 % druhov vtákov znížili množstvo prostredia, ktoré využívali, keď sa prítomnosť ľudí a zmena krajiny vyskytli súčasne.

To naznačuje, že zvieratá žijúce v relatívne prirodzených oblastiach môžu silno reagovať aj na dočasný nárast počtu návštevníkov.

Rôzne druhy, rôzne reakcie

Neexistovala jedna reakcia spoločná pre všetky voľne žijúce zvieratá. Vlky napríklad rozšírili územie, ktoré využívali, keď boli prítomní ľudia. Výskumníci sa domnievajú, že to môže súvisieť s ich dlhou históriou konfliktov s ľuďmi, pričom zvieratá sa rozptyľujú alebo cestujú na väčšie vzdialenosti, aby sa vyhli ľudskej činnosti.

Jelene bielochvosté sa správali inak. Ich ekologická nika sa rozšírila v silnejšie pozmenenej krajine, ale zmenšila sa, keď sa zvýšila prítomnosť ľudí. Žeriavy kanadské vykazovali takmer opačný vzorec. Rozdielne reakcie ukazujú, prečo sa manažment voľne žijúcich zvierat nemôže spoliehať na jednu univerzálnu stratégiu.

Každý druh má iné potreby, toleranciu a vzorce správania.

Poučenia z antropauzy

Štúdia je súčasťou širšieho medzinárodného výskumného úsilia, ktoré skúma voľne žijúce zvieratá počas obdobia pandémie, niekedy označovaného ako „anthropause“. Tento projekt spojil stovky výskumníkov a zhromaždil približne jednu miliardu záznamov o polohe od približne 13 000 zvierat.

Predchádzajúce výskumy už ukázali výrazné zmeny v pohybe cicavcov a námornej doprave počas lockdownov. Najnovšie výsledky pridávajú ďalší dôležitý diel skladačky tým, že ukazujú, ako môžu priame merania pohybu ľudí zlepšiť naše chápanie správania voľne žijúcich zvierat.

Stres alebo prispôsobenie?

Jedna zásadná otázka zostáva nezodpovedaná. Ak zviera mení miesto, kam sa pohybuje, alebo prostredie, ktoré využíva, pretože sú nablízku ľudia, pomáha mu táto zmena prežiť, alebo je dôkazom stresu? Výskumníci teraz skúmajú, či zvieratá, ktoré menia svoje správanie v reakcii na tlak zo strany ľudí, čelia vyššiemu alebo nižšiemu riziku úhynu.

Toto rozlíšenie bude kľúčové. Zmena správania môže vyzerať ako úspešné prispôsobenie, hoci v skutočnosti zvieratá núti presúvať sa do horšieho prostredia alebo vynakladať viac energie.

Lepšie rozhodnutia v ochrane prírody

Výskum naznačuje, že budúce plány ochrany prírody by mohli byť presnejšie, ak spoja informácie o infraštruktúre so skutočnými vzorcami ľudskej aktivity.

Namiesto jednoduchého vyhlásenia celého územia za chránené by manažéri mohli zohľadniť, kedy a kde zvieratá najviac potrebujú priestor bez ľudí.