Darwin mal pravdu

Charlesa Darwina fascinovali rastliny, ktoré sa správali nečakane podobne ako živočíchy. V roku 1875 navrhol, že niektoré druhy rodu Saxifraga by mohli byť mäsožravé, pretože ich lepkavé chĺpky zdanlivo dokázali zachytávať hmyz.

Jeho experimenty však nikdy nepriniesli dostatok dôkazov na potvrdenie tejto myšlienky. Teraz, o viac ako storočie neskôr, vedci potvrdili, že aspoň jeden druh skutočne zachytáva, trávi a vstrebáva živiny z hmyzu.

Tento objav je pozoruhodný nielen preto, že podporuje Darwinovu dávnu hypotézu, ale aj preto, že naznačuje, že mäsožravosť rastlín môže byť rozšírenejšia, než si vedci kedysi mysleli.

Horská rastlina s lepkavými pascami

Druhom, ktorý je v centre štúdie, je Saxifraga candelabrum, ktorá rastie vo vysokých nadmorských výškach v čínskom pohorí Hengduan. Na dospelých rastlinách vedci našli v priemere 71 kusov hmyzu zachytených na lepkavých chĺpkoch pokrývajúcich ich kvitnúce konáre. Mladšie rastliny, ktoré mali menej konárov, zachytili len veľmi málo hmyzu alebo vôbec žiadny. Tento vzorec naznačoval, že lepkavé žľaznaté chĺpky majú inú funkciu než len ochranu rastliny. Vedci potom skúmali, či rastlina hmyz aktívne priťahuje. Niektoré kvitnúce rastliny uzavreli do skla, ktoré blokovalo pachy, zatiaľ čo iné zakryli sieťkou, ktorá obmedzovala vizuálne signály. Experimenty ukázali, že pach zohráva pri priťahovaní koristi dôležitú úlohu.

Nechytá všetok hmyz

Jedným z najzaujímavejších zistení bolo, že rastlina sa zrejme vyhýba chytaniu svojich najužitočnejších návštevníkov. Veľký hmyz schopný opeľovať kvety bol zachytený len zriedka, zatiaľ čo menší hmyz sa zachytával oveľa častejšie. Spoluautor štúdie Hang Sun nepriamo vysvetlil, že rastlina sa zrejme zameriava na malú korisť a väčších opeľovačov vo veľkej miere šetrí. Táto rovnováha je dôležitá: mäsožravá rastlina stále potrebuje opeľovanie, takže chytať každý hmyz by pre ňu znamenalo jasnú biologickú nevýhodu.

Vedci testovali trávenie

Samotné chytenie hmyzu nestačí na to, aby bola rastlina označená za mäsožravú. Skutočná mäsožravá rastlina musí živočícha aj stráviť a absorbovať z neho živiny. Chemická analýza ukázala, že S. candelabrum vytvára fosfatázu, enzým, ktorý používajú aj iné mäsožravé rastliny na rozklad koristi. Vedci potom predtým, než rastlinám umožnili chytiť ich, nakŕmili ovocné mušky špeciálnym izotopom dusíka. Následne sa hladina dusíka v rastlinách S. candelabrum zvýšila. Rovnaké zvýšenie sa v kontrolnej rastline neobjavilo.

To poskytlo silný dôkaz, že rastlina hmyz nechytala len náhodou — skutočne z neho vstrebávala živiny.

Ďalšiu stopu priniesla genetika

Tím skúmal aj gény tejto rastliny. Ich analýza ukázala podobnosti s génmi, ktoré sa nachádzajú aj v iných známych mäsožravých rastlinách. Sun uviedol, že tieto genomické dôkazy nezávisle posilnili tvrdenie, že S. candelabrum by sa mala považovať za skutočne mäsožravú rastlinu.

Darwinova myšlienka môže zájsť ešte ďalej

Botanik Doug Soltis, jeden zo spoluautorov štúdie, označil potvrdenie Darwinovej predpovede za mimoriadne významné. Zároveň naznačil, že aj ďalšie druhy z rovnakej čeľade rastlín by sa časom mohli ukázať ako mäsožravé, pretože mnohé z nich majú podobné lepkavé chĺpky.

Táto myšlienka zatiaľ zostáva hypotézou a bude si vyžadovať ďalšie testovanie. Botanici mimo tejto štúdie tiež zdôraznili, že podobné objavy ukazujú, koľko toho ešte nevieme o rastlinách, ktoré na prvý pohľad poznáme.