Rastliny miznú z vrcholov

Európske horské vrcholy môžu v dôsledku rastúcich teplôt pôsobiť čoraz rozmanitejšie, no nová štúdia naznačuje, že za týmto zdanlivým úspechom sa skrýva znepokojujúci trend.

Zatiaľ čo viac druhov rastlín sa presúva do vyšších a teplejších horských oblastí, druhy špeciálne prispôsobené vysokým nadmorským výškam z jednotlivých vrcholov čoraz častejšie miznú.

Výskum publikovaný v časopise Science analyzoval dlhodobé záznamy o vegetácii zo 62 horských vrcholov v Európe. Vedci zistili, že úbytok rastlín na jednotlivých miestach sa za posledné dve desaťročia zrýchlil, čo vyvoláva obavy, že samotný rast počtu druhov nemusí poskytovať úplný obraz o tom, ako otepľovanie mení vysokohorské ekosystémy.

Horské rastliny sa presúvajú vyššie

Po väčšinu histórie predstavovali vysokohorské oblasti silnú prirodzenú bariéru. Krátke vegetačné obdobie, pretrvávajúce mrazy a nízke teploty bránili mnohým rastlinám prežiť v blízkosti horských vrcholov.

Ako sa Európa otepľuje, tieto obmedzenia sa zmierňujú. Rastliny, ktoré predtým žili v nižších nadmorských výškach, sa čoraz viac rozširujú smerom nahor a prinášajú do vysokohorských spoločenstiev nové druhy.

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako pozitívny vývoj, pretože celkový počet druhov rastlín na mnohých vrcholoch vzrástol. Nová štúdia však ukazuje, že tento nárast prebieha súčasne s rastúcim úbytkom druhov, ktoré už boli prispôsobené životu vo vysokých nadmorských výškach.

Viac druhov môže skrývať dôležité straty

Vedci skúmali údaje zhromaždené v rámci programu GLORIA, medzinárodného programu na monitorovanie biodiverzity vo vysokých horách.

62 európskych vrcholov zahrnutých do štúdie bolo preskúmaných štyrikrát v rokoch 2001 až 2022. Vedci porovnávali, ktoré druhy rastlín boli prítomné počas jednotlivých prieskumov, a zaznamenávali tie, ktoré už nebolo možné nájsť.

Percento druhov, ktoré z jednotlivých vrcholov mizli, sa s každým obdobím prieskumu zvyšovalo. Rastliny, ktorých typický výskyt je sústredený vo vyššej nadmorskej výške, než má skúmaný vrchol, patrili medzi druhy, ktoré mizli obzvlášť často.

To znamená, že vysokohorské špecialisty – druhy, ktoré už žijú v chladnejšej časti európskeho horského prostredia – môžu byť pri ďalšom raste teplôt čoraz viac znevýhodnené.

Otepľovanie úzko súviselo s vymiznutím

Johannes Wessely z Viedenskej univerzity, hlavný autor štúdie, vysvetlil, že rastliny mali väčšiu tendenciu miznúť z vrcholov, ktoré sa výraznejšie oteplili. Uviedol, že súvislosť s rastom teploty bola dokonca silnejšia než všeobecný vplyv samotného plynutia času.

Riziko lokálneho vymiznutia sa zvyšovalo aj smerom k teplejšiemu, nižšiemu okraju prirodzeného výškového areálu druhu.

Harald Pauli, ktorý koordinuje program GLORIA na Rakúskej akadémii vied a Univerzite BOKU, vysvetlil, že rastliny, ktoré už rastú v teplejších než priemerných častiach svojho areálu, sa zdali byť zraniteľnejšie voči ďalšiemu zvyšovaniu teploty.

Niektoré straty mohli byť odložené o desaťročia

Vysokohorské špecialisty sú často mimoriadne odolné voči náročným podmienkam a môžu žiť mnoho rokov. Tieto vlastnosti im môžu pomôcť dlho prežívať zmeny prostredia aj vtedy, keď sa podmienky postupne stávajú menej vhodnými.

Vedci túto oneskorenú reakciu označujú ako „dlh voči vyhynutiu“. Populácia môže prežívať ešte roky po tom, čo sa podmienky prostredia začnú posúvať za hranice toho, čo dokáže zniesť, no jej početnosť môže postupne klesať, až druh z daného miesta napokon zmizne.

Štúdia zistila, že lokálnemu vyhynutiu často predchádzali dlhšie obdobia poklesu populácie, čo podporuje možnosť, že niektoré dnešné straty sú dôsledkom otepľovania, ktoré sa začalo už pred desaťročiami.

Koordinátor projektu Stefan Dullinger však upozornil, že vysvetlenie prostredníctvom dlhu voči vyhynutiu si stále vyžaduje ďalšie skúmanie. Podľa neho môžu rastúce miery vymiznutia predstavovať oneskorené dôsledky skorších zmien životného prostredia, no na potvrdenie tejto interpretácie je potrebný ďalší výskum.

Meniaca sa budúcnosť vysokohorských ekosystémov

Zistenia ukazujú, prečo nemusí byť počítanie celkového počtu druhov na horskom vrchole dostatočné na posúdenie zdravia ekosystému.

Na vrchol môžu pribúdať nové rastliny z nižších nadmorských výšok a zároveň môžu miznúť vzácne špecializované druhy, ktoré sa po dosiahnutí vrcholu už jednoducho nemôžu presunúť vyššie. Výsledkom môže byť krátkodobý nárast druhovej rozmanitosti, no zároveň postupný úbytok charakteristických rastlinných spoločenstiev, vďaka ktorým sú vysokohorské ekosystémy jedinečné.

Dlhodobé monitorovanie preto bude nevyhnutné. Ako bude otepľovanie pokračovať, vedci budú musieť sledovať nielen to, ktoré druhy prichádzajú do európskych hôr, ale aj to, ktoré dlhodobo žijúce špecializované druhy potichu miznú.