Ako ľudia menia zvieratá

Ľudská činnosť už stáročia mení prírodnú krajinu, no nový výskum naznačuje, že voľne žijúce zvieratá môžu reagovať na samotnú prítomnosť ľudí rovnako výrazne ako na prostredie, ktoré ľudia vytvárajú.

Kombináciou údajov zo sledovania zvierat s anonymizovanými záznamami o polohe mobilných telefónov dokázali vedci oddeliť vplyv ľudskej prítomnosti od účinkov ciest, miest a ďalších trvalých zmien krajiny.

Štúdia publikovaná v časopise Science analyzovala údaje o pohybe 4 581 cicavcov a vtákov 37 druhov na území kontinentálnych Spojených štátov. Vedci porovnávali rovnaké obdobia v rokoch 2019 a 2020, keď obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19 výrazne zmenili spôsob a miesta pohybu ľudí.

Vzácny prírodný experiment

Pandémia vytvorila pre vedcov nezvyčajnú príležitosť. Za bežných okolností je ťažké priamo merať prítomnosť ľudí, pretože podrobné údaje o ich pohybe sú len zriedka verejne dostupné. Staršie štúdie voľne žijúcich zvierat sa preto často spoliehali na nepriame ukazovatele, ako je rozvoj miest, poľnohospodárska pôda alebo to, či platili pravidlá obmedzujúce pohyb.

V rámci tohto projektu však mali vedci prístup k anonymizovaným geolokačným údajom z mobilných telefónov na úrovni jednotlivých štvrtí. Skombinovali ich s týždennými GPS údajmi zo sledovaných zvierat, čo im umožnilo skúmať, ako voľne žijúce zvieratá reagovali na zmeny počtu ľudí v určitej oblasti bez toho, aby sa nevyhnutne zmenila samotná krajina.

Scott Yanco, výskumný ekológ zo Smithsonian’s National Zoo and Conservation Biology Institute a spoluautor štúdie, vysvetlil, že nezvyčajná dostupnosť údajov z mobilných telefónov počas pandémie umožnila tímu merať prítomnosť ľudí priamočiarejšie, než je bežne možné. Poznamenal, že vďaka tomu mohli odhaliť vplyvy, ktoré by pri sledovaní iba zmien biotopov zostali nepovšimnuté.

Ľudia sú rovnako dôležití ako prostredie

Výsledky ukázali, že reakcie voľne žijúcich zvierat sa vo väčšine prípadov nedali vysvetliť iba zmenami krajiny. Približne 57 % skúmaných druhov ovplyvňovala ľudská prítomnosť aj ľudské zmeny prostredia.

Ľudská prítomnosť súvisela so zmenami v množstve územia, ktoré zvieratá využívali, alebo vo veľkosti ich ekologickej niky u 67 % druhov cicavcov a 68 % druhov vtákov.

Tieto dva vplyvy sa navzájom ovplyvňovali. V mnohých prípadoch závisela reakcia zvieraťa na ľudí od toho, do akej miery bolo okolité územie už zmenené, zatiaľ čo vplyv zmien krajiny čiastočne závisel od počtu prítomných ľudí.

Približne 67 % druhov cicavcov a 41 % druhov vtákov znížilo množstvo biotopu, ktorý využívali, v reakcii na kombinovaný vplyv ľudí a zmien krajiny. Zvieratá sa zdali byť na ľudskú prítomnosť obzvlášť citlivé v relatívne málo rozvinutých oblastiach vrátane národných parkov v porovnaní s výrazne urbanizovaným prostredím.

Rôzne druhy, rôzne reakcie

Jedným z najjasnejších zistení bolo, že voľne žijúce zvieratá nereagujú na ľudí jedným predvídateľným spôsobom.

Vlky napríklad rozšírili využívanie svojho biotopu, keď boli v okolí ľudia. Vedci naznačili, že to môže súvisieť s dlhodobou históriou konfliktov tohto druhu s ľuďmi, v dôsledku čoho sa vlky môžu rozptýliť alebo cestovať na väčšie vzdialenosti v snahe vyhnúť sa im.

Jeleň bielochvostý reagoval inak. Jeho ekologická nika sa rozširovala s tým, ako sa krajina viac menila, no pri rastúcej ľudskej prítomnosti sa zmenšovala. Žeriavy kanadské vykazovali opačný vzorec.

Ruth Oliver, odborná asistentka na Bren School of Environmental Science & Management na UC Santa Barbara a spoluautorka štúdie, vysvetlila, že tieto rozdielne reakcie poukazujú na potrebu vytvárať ochranárske stratégie zamerané na jednotlivé druhy, a nie na všeobecné predpoklady o správaní voľne žijúcich zvierat. Zdôraznila, že každý druh má odlišné potreby týkajúce sa biotopu, správania aj hrozieb.

Čo zistenia znamenajú pre ochranu prírody

Štúdia je súčasťou medzinárodnej iniciatívy COVID-19 Bio-Logging Initiative, ktorá skúmala, ako zvieratá reagovali na výrazné zmeny ľudskej činnosti počas pandémie. Na širšej spolupráci sa podieľalo približne 600 partnerov a zhromaždili sa v rámci nej približne jedna miliarda záznamov o polohe asi 13 000 zvierat.

Nové zistenia naznačujú, že pri plánovaní ochrany prírody môže byť potrebné zohľadňovať nielen trvalú infraštruktúru, ale aj to, kedy a kde sa ľudia fyzicky nachádzajú. Mohlo by to ovplyvniť rozhodnutia o prístupe návštevníkov, chránených územiach a načasovaní ľudských aktivít v citlivých biotopoch.

Štúdia však neukazuje, či sú tieto zmeny správania pre voľne žijúce zvieratá prospešné alebo škodlivé. Zvieratá sa môžu úspešne prispôsobovať, no ich zmenené pohyby môžu byť aj prejavom stresu. Oliver uviedla, že výskumný tím teraz skúma, či zvieratá, ktoré v reakcii na tlak zo strany ľudí menia svoje správanie, čelia vyššiemu alebo nižšiemu riziku úhynu.

Výskum tak pridáva dôležitú vrstvu k spôsobu, akým vedci chápu vzťahy medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami. Cesty a mestá sú očividne dôležité, no rovnako dôležitá je aj samotná prítomnosť ľudí – a rôzne druhy môžu reagovať výrazne odlišným spôsobom.