Objavený prastarý druh

Fosília, ktorá bola viac ako šesť desaťročí uložená v múzejnej zbierke, sa ukázala ako oveľa významnejšia, než si ktokoľvek pôvodne uvedomoval.

Vedci identifikovali v Tanzánii doteraz neznámy druh prehistorického živočícha a tento objav by mohol zmeniť spôsob, akým vedci určujú vek niektorých z najstarších možných pozostatkov dinosaurov.

Nový druh dostal názov Dinodontosaurus isiyavamanda a žil približne pred 240 miliónmi rokov v období triasu. Patril do skupiny nazývanej dicynodonty, teda bylinožravé synapsidy zo širšej evolučnej línie, z ktorej sa neskôr vyvinuli cicavce. Štúdia bola publikovaná v časopise Journal of Vertebrate Palaeontology.

Fosília ukrytá na očiach

Príbeh sa začal v roku 1963, keď britská expedícia zozbierala veľké množstvo fosílií na území dnešnej Tanzánie. Mnohé z týchto nálezov boli neskôr uložené v Natural History Museum v Londýne, no niektoré zostali celé desaťročia len čiastočne preskúmané.

Medzi nimi bola aj súvisiaca kostra patriaca dicynodontovi spolu s fragmentárnou lebkou objavenou v novšom období. Podrobný anatomický výskum nakoniec ukázal, že tieto pozostatky patria do rodu Dinodontosaurus.

To bolo nečakané. Doteraz bol tento rod známy iba z Južnej Ameriky. Ďalší výskum potvrdil, že tanzánijské fosílie predstavujú úplne nový druh. Názov isiyavamanda odkazuje na územie obývané ľudom Wamanda v oblasti, kde boli fosílie nájdené.

Spojenie medzi Afrikou a Južnou Amerikou

Tento objav je dôležitý z viac než len taxonomického hľadiska.

Keďže Dinodontosaurus je teraz známy z Tanzánie aj Južnej Ameriky, vedci ho môžu využiť na porovnanie veku horninových vrstiev nachádzajúcich sa na oboch kontinentoch. Výskyt rovnakého rodu v oboch oblastiach naznačuje, že vrstvy obsahujúce fosílie sú približne rovnako staré.

Toto spojenie je dôležité, pretože v tanzánijských horninách sa našli aj fosílie, ktoré by mohli predstavovať jedny z najstarších možných dinosaurov vrátane Nyasasaurus a silesaura Asilisaurus.

Tieto vrstvy boli predtým porovnávané so strednotriasovými horninami v Južnej Afrike. Novšie rádiometrické datovanie z Južnej Ameriky však naznačuje, že podobné vrstvy obsahujúce fosílie môžu byť až o 10 miliónov rokov mladšie než juhoafrické vrstvy.

Časová os dinosaurov sa môže meniť

Ak sú tanzánijské horniny rovnako staré ako horniny v Južnej Amerike, potom aj údajne najstaršie fosílie dinosaurov z Tanzánie môžu byť mladšie, než sa pôvodne predpokladalo.

Hady George, doktorand na University of Bristol a hlavný autor štúdie, vysvetlil, že nový druh predstavuje prvý potvrdený nález rodu Dinodontosaurus mimo Južnej Ameriky. Uviedol, že toto spojenie pomáha ukázať, že tanzánijské a juhoamerické vrstvy s fosíliami sú približne rovnako staré, čo posilňuje názor, že najstarší kandidáti na dinosaury z Tanzánie pravdepodobne nie sú starší než tí, ktorí sú už známi z Južnej Ameriky.

To však neznamená, že tieto fosílie nie sú dôležité. Namiesto toho spresňujú širšiu otázku, kedy a kde sa vyvinuli najstaršie dinosaury.

Múzejné zbierky stále ukrývajú prekvapenia

Tento objav zároveň poukazuje na vedeckú hodnotu nálezov zozbieraných pred mnohými desaťročiami.

Paleontológ Nigel Larkin prvýkrát skúmal kostru dicynodonta vo svojej diplomovej práci MSc v roku 1994 a predpokladal, že predstavuje nový druh. Takmer 30 rokov trvalo, kým bol exemplár formálne opísaný. Larkin vysvetlil, že pokrok, ako je mikro-CT skenovanie a jednoduchšia medzinárodná spolupráca, dnes umožňuje vedcom skúmať staré fosílie oveľa podrobnejšie, než to bolo možné v 90. rokoch.

Dr. Mike Day z Natural History Museum podobne poznamenal, že opätovné skúmanie historických zbierok môže zmeniť vedecké poznanie rovnako výrazne ako objavovanie nových fosílií priamo v teréne.

Na preskúmanie čakajú ďalšie fosílie

Veľká časť materiálu z Tanzánie stále čaká na preskúmanie, najmä časti kostry pod lebkou.

Budúci výskum porovná tieto kosti s exemplármi z Južnej Ameriky a bude skúmať, ako sa Dinodontosaurus pohyboval, čím sa živil a ako zdieľal svoje prostredie s ďalšími veľkými bylinožravcami.

Tento objav pripomína, že paleontológia nie je vždy závislá od veľkolepých nových vykopávok. Niekedy už fosílie, ktoré môžu prepísať evolučnú históriu, celé generácie pokojne ležia v zásuvkách múzeí.